Black market je podcast o hudbe, ktorú mám rád. V čase, keď som sa o hudbu začínal zaujímať, panovala v ČSSR cenzúra a v obchodoch s hudbou sa okrem klasickej hudby, folku, dychovky a bezpohlavného popu, nedalo kúpiť prakticky nič iné. Našťastie v Bratislave v 80. rokoch vzniklo niekoľko dobrých rockových kapiel, ktorým ale režim hádzal polená pod nohy (policajné razie na koncertoch, zákazy vystupovania, výsluchy členov kapiel na ŠtB, atď.). No ak ste poznali „správnych ľudí a správne miesta“, mohli ste občas zájsť na nejaký dobrý, nie vždy celkom oficiálny koncert alebo výstavu. Informácie o tomto type kultúrnych akcií sa šírili vyslovene ústnym podaním.
Jedným z takýchto v podstate nelegálnych podujatí bola aj nedeľná burza platní, kde sa predávala hudba spoza železnej opony. Vinyly, kazety, fanziny, plagáty, odznaky, hudobné noviny… Najprv sa konala vždy v nedeľu doobeda v Medickej záhrade, ale po čoraz častejších návštevách polície (za rohom bola a je veľká budova plná fízlov Dva levy), sa presunula do Starého mesta na terasu Na vŕšku oproti Mestskej knižnici a neskôr do Sadu Janka Kráľa.
Svoj prvý vinyl som si kúpil v Medickej záhrade za peniaze ušetrené na obedoch v školskej jedálni. Bol to Clash – Combat Rock, stál 250 Kčs a udialo sa to rok po jeho vydaní, čo v týchto končinách znamenalo, že som mal doma čerstvú novinku.
Fanúšikovia hudby, ktorí sa pravidelne stretávali v nedeľu doobeda na burze, boli ako jedna veľká rodina. Okrem kúpy a predaja sa tu platne aj požičiavali, vymieňali a nahrávali. Keď niekto zohnal nejakú novinku, jednoducho ju kamarátom nahral na magnetofónovú kazetu.
Po roku 1989, keď sa zločinecký komunistický režim zrútil, zrazu burza platní stratila význam – ľudia si mohli hudbu, ktorá sa dovtedy dala zohnať len na čiernom trhu, kúpiť legálne u nás či za hranicami v oficiálnych obchodoch.
Predajcovia a návštevníci burzy platní 1986/87 – Na vŕšku.
Foto by: Lucia Bartošová